LITMIR.BIZ

Скачать книгу

stupňov a jojkajúc a vzdychajúc sa sťažka posadil. „No, už len to nám chýbalo.“

      Oprel si jeden lakeÅ¥ o hladkú dosku a zahľadel sa z okna, ktoré bolo pred ním. VÅ¡imol si, že sklá boli dosÅ¥ Å¡pinavé a že na tom pravom bola prasklina Å¥ahajúca sa po takmer celej jeho dĺžke.

      Naraz sa pozrel na svojho kamaráta a s úškrnom povedal: „Dostal som nápad.“

      â€žVedel som to, už poznám ten pohľad.“

      â€žChoď po lekárničku, nech sa ti pozriem na tú hrču, čo máš na hlave.“

      â€žAby som pravdu povedal, viac sa obávam o zápästie. Dúfam, že nie je zlomené.“

      â€žNeboj sa, napravím ti ho. Za mlada som chcel byÅ¥ veterinárom.“

      Ani nie po hodine a po obrovských dávkach analgetík a po tube hojivých mastí boli dvaja spolubojovníci ako vymenení.

      Chudý sa na seba pozeral do zrkadla zaveseného na stene pri vchodových dverách a poznamenal: „Teraz môžeme pokračovaÅ¥,“ a voÅ¡iel do spálne. O chvíľu z nej vyÅ¡iel a v rukách držal dve dokonale vyžehlené americké vojenské uniformy.

      â€žA tie si kde zobral?“ opýtal sa udivený tlsÅ¥och.

      â€žSú súčasÅ¥ou núdzovej výbavy, ktorú mám so sebou. Nikdy nevieÅ¡, čo sa môže staÅ¥.“

      â€žTy si úplný blázon,“ komentoval to tlsÅ¥och, krútiac hlavou. „A čo s nimi budeme robiÅ¥?“

      â€žTu je plán,“ odpovedal spokojne chudý a pohodil druhovi uniformu veľkosti XXL. „Ty budeÅ¡ generál Richard Wright, šéf super tajnej vládnej agentúry, o ktorej nikto nesmie nič vedieÅ¥.“

      â€žJasné, je predsa super tajná. A ty?“

      â€žJa budem tvoja pravá ruka. Plukovník Oliver Morris. K vaÅ¡im službám, pane.“

      â€žTakže som tvoj nadriadený. Až teraz sa mi to naozaj veľmi páči.“

      â€žLen si nezvykaj, jasné?“ odpovedal chudý so zdvihnutým ukazovákom. „A toto sú naÅ¡e dokumenty s prísluÅ¡nými služobnými preukazmi.“

      â€žUf. Vyzerajú fakt ako pravé.“

      â€žA to eÅ¡te nie je vÅ¡etko, kamarát,“ a ukázal mu hlavičkový papier podpísaný priamo plukovníkom Jackom Hudsonom. „Toto je oficiálna žiadosÅ¥ o prevzatie väzňa za účelom jeho premiestnenia na „bezpečnejÅ¡ie“ miesto.“

      â€žA to si kde zobral?“

      â€žVytlačil som si ju, kým si bol v sprche. Čo si si myslel, že iba ty vieÅ¡ čarovaÅ¥ s počítačom?“

      â€žNenachádzam slov. Vyzerá eÅ¡te lepÅ¡ie ako originál.“

      â€žVojdeme na základňu a prevezmeme generála. Ak by namietali, môžeme povedaÅ¥, nech zavolajú priamo plukovníka Hudsona. Nemyslím, že mu vo vesmíre bude fungovaÅ¥ mobil,“ a obaja sa hlasno rozosmiali.

      Po približne jednej hodine, keď sa slnko už schovalo za vysokou dunou, vojenský džíp s plukovníkom a s generálom v dôsledne upravených uniformách, zastavil pred závorou pri vstupe na vojenskú základňu Imam Ali alebo Camp Adder, ako ju prekrstili americkí vojaci počas vojny v Iraku. Z obrnenej strážnej búdky vyÅ¡li dvaja vojaci ozbrojení až po uÅ¡i a rýchlo sa blížili k vozidlu. Ďalší dvaja, stojaci opodiaľ, mierili na pasažierov zbraňami.

      â€žDobrý večer, plukovník,“ povedal najbližší vojak po salutovaní. „Môžete mi ukázaÅ¥ svoje dokumenty?“

      Chudý a vysoký plukovník na mieste vodiča nepovedal ani slovo. Vytiahol z vnútorného vrecka saka žltú obálku a podal ju vojakovi. Ten si ich pozorne prezrel, párkrát zasvietil baterkou do tvárí plukovníka aj generála. Generál cítil, ako mu po čele steká kvapka potu, od hrče na nos, potom kvapla na tretí gombík saka, neuveriteľne napnutý na obrovskom bruchu.

      â€žPlukovník Morris a generál White,“ povedal vojak a znovu zasvietil do plukovníkovej tváre.

      â€žWright, generál Wright!“ odpovedal rozhodne a namrzene chudý plukovník. „Čo neviete čítaÅ¥, seržant?“

      Seržant, ktorý priezvisko generála skomolil naschvál, sa mierne usmial a povedal: „Odprevadia vás. Nasledujte tamtých mužov,“ a gestom ukázal dvom vojakom, aby odprevadili návÅ¡tevníkov do väzenia.

      Plukovník naÅ¡tartoval a pomaly sa pohol za nimi. Neurobil ani desaÅ¥ metrov, keď za chrbtom začul: „Pane, stojte!“

      Tým dvom vo vozidle zamrzla krv v žilách. Ostali nehybne stáť a po chvíľke, ktorá sa im zdala nekonečnou, hlas pokračoval: „Zabudli ste si zobraÅ¥ svoje dokumenty.“

      Korpulentný generál sa zhlboka nadýchol, až sa mu takmer utrhli vÅ¡etky gombíky.

      â€žÄŽakujem, seržant,“ poďakoval chudý a natiahol ruku smerom k vojakovi. „Starnem rýchlejÅ¡ie, ako by som chcel.“

      Znovu sa pohli a džípom sledovali dvoch vojakov kráčajúcich pred nimi, ktorí ich odviedli rýchlo k vchodu nízkej oÅ¡arpanej budovy. Mladší vojak zabúchal na bránu a voÅ¡iel bez toho, že by čakal na odpoveď. Po chvíľke sa v bráne objavil úplne holohlavý černoch s prísnou tvárou a s výložkami seržanta. Zasalutoval a povedal: „Pán generál, pán plukovník, prosím, poďte ďalej.“

      Dvaja dôstojníci odpovedali na pozdrav a snažiac sa ignorovaÅ¥ bolesti, ktoré sa začali znovu ozývaÅ¥, vystúpili z vozidla a voÅ¡li dnu.

      â€žSeržant,“ povedal rozhodne chudý plukovník, „máme tu písomný rozkaz od plukovníka Hudsona, ktorým nás poveruje prevziaÅ¥ generála Campbella,“ a podal mu žltú obálku.“

      Mohutný seržant ju otvoril, chvíľku bez slova čítal. Potom sa svojimi čiernymi očami skúmavo pozrel do očí plukovníka a povedal: „Budem to musieÅ¥ overiÅ¥.“

      â€žNech sa páči,“ pokojne odpovedal dôstojník.

      Obrovský černoch vytiahol zo zásuvky písacieho stola ďalší list a pozorne ho porovnal s tým, ktorý mal v ruke. Znovu sa zahľadel na plukovníka a bez toho, že by prejavil nejaké emócie, dodal: „Podpis sa zhoduje. Nemáte nič proti tomu, ak mu zavolám?“

      â€žJe to vaÅ¡a povinnosÅ¥. Ale poponáhľajme sa, prosím. Už sme stratili dosÅ¥ času,“ odpovedal chudý plukovník a tváril sa, že

Скачать книгу