LITMIR.BIZ

Скачать книгу

      â€žPovedzme, že v poslednom čase som mal dosÅ¥ plný program,“ odpovedal ironicky generál. „V každom prípade môžem potvrdiÅ¥, že intuícia doktorky Hunterovej bola úplne presná a že vďaka jej objavu som sa mohol osobne zúčastniÅ¥ jednej úplne neuveriteľnej udalosti.“

      Generál urobil krátku prestávku, aby eÅ¡te viac vzbudil pozornosÅ¥ a dodal: „Pán senátor, neviem, ako sa to mohlo staÅ¥, ale objav naÅ¡ej doktorky, ktorá naÅ¡la slávnu „schránku so vzácnym obsahom“, musel nejakým spôsobom aktivovaÅ¥ systém, ktorý na naÅ¡u planétu privolal ...“ Zastavil sa a, vedomý si toho, že veta, ktorú vysloví, bude iba Å¥ažko pochopená, nadýchol sa a bez váhania slávnostne povedal, „kozmickú loď mimozemÅ¡Å¥anov.“

      Dôstojník sa snažil dívaÅ¥ sa dopredu smerom na monitor, aby zachytil nejaký náznak úžasu na senátorovej tvári, ale ten ani okom nemihol. Iba si oprel lakeÅ¥ o svoj tmavý písací stôl a podoprel si bradu. Ostal tak niekoľko sekúnd nepohnute a potom jednoducho povedal: „Tak sa vrátili.“

      Generál naňho ostal bez slova civieÅ¥.

      Preston už vedel o mimozemÅ¡Å¥anoch... Ako je to možné?

      Senátor pomaličky vstal z pohodlného kresla a, prekrížiac si ruky za chrbtom, začal sa prechádzaÅ¥ okolo stola. Generál ani dvaja podriadení za jeho chrbtom sa neodvážili povedaÅ¥ ani slovo. Iba si vymenili nesmelé pohľady a trpezlivo čakali.

      Preston sa nečakane vrátil k písaciemu stolu, oprel sa oň oboma rukami a, pozerajúc rovno do generálových očí, povedal: „Mali ste so sebou drón. Dokázali ste nafilmovaÅ¥ tú loď?“

      Generál sa obrátil a zúfalo očakával pozitívnu odpoveď od tých dvoch, čo mu stáli za chrbtom. Chudý s úsmevom prikývol, prevzal slovo a s hrdo nafúknutou hruďou spokojne potvrdil: „Samozrejme, pán generál, máme niekoľko filmov. Hneď vám ich poÅ¡lem.“

      Bez veľkých okolkov odsunul generála a po stlačení niekoľkých klávesov pred sebou v okne na monitore senátora sa začali premietaÅ¥ zábery nafilmované z tábora doktorky Hunterovej.

      Preston sa oprel oboma lakÅ¥ami o písací stôl, oprel si bradu o dlaň a priblížil sa k monitoru, aby mu neuÅ¡la ani jedna zo snímok, ktoré mu bežali pred očami. Najprv nočné obrázky kamennej schránky nájdenej v zemi, potom zábery záhadnej čiernej gule v schránke a jej prenos do laboratória. Nakoniec sa scenár zmenil. Bol jasný deň. Zdanlivo opretá o Å¡tyri lúče červenkastej farby prichádzajúce z rohov imaginárneho Å¡tvorca narysovaného na zemi vystupovala okrúhla striebristá Å¡truktúra. Celá zostava vytvárala akúsi pyramídu podobajúcu sa na Ziqqurat di Ur, ktorý sa majestátne týčil v diaľke.

      Senátor nemohol odtrhnúť oči od obrazovky. Keď uvidel dve postavy ľudského vzhľadu, ale rozhodne oveľa vyÅ¡Å¡ie než priemer, ako sa vynorili z otvoru Å¡truktúry a s rozkročenými nohami sa postavili na zostupnú rampu, zmohol sa iba na tlmený výkrik, pretože mal úplne stiahnuté hrdlo.

      To, o čom sníval po celý svoj život, sa stávalo skutočnosÅ¥ou. VÅ¡etky jeho Å¡túdie, výskum a, predovÅ¡etkým, značný kapitál investovaný do tohto projektu, konečne začínali prinášaÅ¥ prvé výsledky. Postavy, ktoré videl na obrazovke, boli skutočne dvaja mimozemÅ¡Å¥ania, ktorí na svojej super modernej vesmírnej lodi preÅ¡li celý medziplanetárny priestor, aby sa znovu vrátili na Zem. Teraz by chcel povedaÅ¥ rovno do tváre tých, ktorí ho vždy kritizovali, že jeho výpočty boli úplne presné. Záhadná dvanásta planéta slnečného systému skutočne existuje. Jej obežná dráha sa po 3 600 rokoch mala znovu skrížiÅ¥ s obežnou dráhou Zeme a pred ním stáli jej dvaja obyvatelia, ktorí využili, že ich vlastná planéta „zaviezla“ až do naÅ¡ej blízkosti. Znovu nás navÅ¡tívili, aby, ako aj predtým, ovplyvnili naÅ¡u kultúru a naÅ¡e životy. Ktovie koľkokrát to už počas tisícročí urobili, ale dôležité bolo, že teraz sa história opakovala. Tentokrát tu je vÅ¡ak aj on a určite si nenechá ujsÅ¥ túto príležitosÅ¥.

      â€žVýborná práca,“ povedal jednoducho senátor obrátiac sa k trom osobám, ktoré naňho pozorne hľadeli z obrazovky. Potom, keď urobil jednu otočku na stoličke, dodal: „SkutočnosÅ¥, generál, že ste sa nechali odhaliÅ¥, naÅ¡u vec trochu komplikuje. Už nebudeme môcÅ¥ využívaÅ¥ možnosÅ¥ maÅ¥ ctené a vážené „ucho“ v rámci ELSAD, ale toto nás teraz už vlastne ani veľmi nezaujíma.“

      â€žÄŒo chcete povedaÅ¥, senátor?“

      â€žTeraz už naším cieľom nie je odhaliÅ¥ hypotézy doktorky Hunterovej, bez ohľadu na to, či sú presné alebo nie, ani privlastniÅ¥ si „vzácny obsah“ schránky.“

      â€žAj preto, že vôbec nie je taký vzácny,“ zaÅ¡omral tlsÅ¥och.

      â€žMôžeme prejsÅ¥ priamo k druhej fáze,“ povedal senátor tváriac sa, že nič nepočul. „Máme pred sebou neuveriteľne pokrokovú technológiu, ktorá sa nám ponúka priamo na striebornom tanieri. Stačí nám, aby sme si ju jednoducho zobrali skôr, ako to urobí niekto iný.“

      â€žDovoľte, pán senátor,“ odvážil sa nesmelo namietnuÅ¥ generál, „moji dvaja pomocníci si už vyskúšali, že naÅ¡i dvaja sympatickí mimozemÅ¡Å¥ania nevyzerajú, že by sa im chcelo s nami spolupracovaÅ¥.“

      â€žPovedzme rovno, že nás nabili,“ dodal tlsÅ¥och a pomasíroval si koleno.

      â€žViem si predstaviÅ¥, ako ste sa k nim priblížili,“ odpovedal senátor s miernym úsmevom. „Nikdy ste si nepoložili otázku, prečo udržiavali také milé a láskavé vzÅ¥ahy s doktorkou a s plukovníkom Hudsonom?“

      â€žAby som pravdu povedal, zdalo sa nám to dosÅ¥ čudné,“ odpovedal generál, „správali sa tak, ako keby sa poznali už veľmi dlho.“

      â€žJa si naopak myslím, že boli jednoducho srdečnejší a priateľskejší ako vy.“

      â€žNuž, fakt sme neboli veľmi láskaví.“

      â€žTo, čo sa stalo, už nezmeníme,“ zhrnul senátor. „Teraz sa musíme skoncentrovaÅ¥ na ďalÅ¡iu úlohu. Vy dvaja nájdite plukovníka a jeho kamarátku. Nesmiete ich stratiÅ¥ z očí ani na okamih. Máte k dispozícii dosÅ¥ prostriedkov aj fondov. ĎalÅ¡ie chyby vám už neodpustím.“

      â€žKto mu teraz povie, že tí dvaja iÅ¡li na výlet okolo zemegule?“ Å¡epkal tlsÅ¥och do ucha tomu chudému,

Скачать книгу