Skríženie S Nibiru - Danilo Clementoni

Скачать книгу

a jeho verný a spoľahlivý priateľ a spoločník na cestách Petri stáli nehybne v strede, pred riadiacim pultom, a pohľadom sa snažili sledovať Elisu, ktorá, s rukami vo vreckách nohavíc, nervózne prechádzala hore-dolu po miestnosti a čosi si nezrozumiteľne mrmlala popod nos.

      Jack sa, naopak, prakticky zviezol do kresielka a rukami si držal hlavu, ktorá, ako sa mu zdalo, nenormálne oÅ¥ažela. No po niekoľkých nekonečných minútach sa rozhodol prevziaÅ¥ situáciu do vlastných rúk. Prudko vstal a, obrátiac sa k dvom mimozemÅ¡Å¥anom, pevným hlasom povedal: „ak ste si vybrali práve nás dvoch pre túto úlohu, určite na to máte svoje dôvody. Môžem vám povedaÅ¥ iba toľko, že vás určite nesklameme.“ Potom sa pozrel Azakisovi do očí a vážne sa ho opýtal: „Mohol by si mi pomocou toho diabolského vynálezu,“ a ukázal na virtuálny model eÅ¡te stále sa pomaly otáčajúcej Zeme v strede miestnosti „vysvetliÅ¥ simuláciu približovania sa vaÅ¡ej planéty?“

      â€žÅ½iadny problém,“ odpovedal pohotovo Azakis. Pomocou svojho zariadenia N^COM vyhľadal vÅ¡etky výpočty, ktoré urobili StareÅ¡inovia a zobrazil grafický model priamo pred nimi.

      â€žToto je Nibiru,“ povedal indikujúc najväčšiu planétu, „a toto sú jej satelity, o ktorých sme hovorili.“

      Okolo majestátnej planéty krúžilo sedem značne menších nebeských telies, otáčajúc sa okolo vlastnej osi rôznymi rýchlosÅ¥ami. Azakis priblížil ukazovák k tomu, ktoré krúžilo najďalej zo vÅ¡etkých a zväčšil ho tak, že takmer nadobudlo rozmery dospelého človeka. Potom slávnostne prehovoril: „Páni, predstavujem vám Kodon, impozantnú hromadu skál, ktorá sa rozhodla, že vaÅ¡ej milovanej planéte narobí nemálo problémov.“

      â€žAký je veľký?“ opýtala sa Elisa, ktorá zvedavo podiÅ¡la k tej hrboľatej tmavosivej guli.

      â€žPovedzme, že rozmermi sa približuje vášmu Mesiacu, je iba o niečo menší, ale jeho hmotnosÅ¥ je takmer dvojnásobná.“ Azakis urobil rýchle gesto rukou a pred ním sa zjavila celá slnečná sústava s planétami pomaly sa pohybujúcimi po svojich obežných dráhach. Jednotlivé trajektórie boli zobrazené tenkými čiarami rozličných farieb.

      â€žTáto,“ pokračoval Azakis ukazujúc na tmavočervenú líniu, „je trajektória, po ktorej sa Nibiru bude pohybovaÅ¥ počas fázy približovania k Slnku“. Potom zrýchlil pohyb planéty, aby sa priblížila až k Zemi a dodal, „a toto je bod, kde sa orbity oboch planét skrížia.“

      Dvaja pozemÅ¡Å¥ania sledovali očarovaní, ale veľmi pozorne, Azakisovo vysvetlenie udalosti, ktorá mala o niekoľko dní zmeniÅ¥ nielen ich životy, ale aj životy vÅ¡etkých obyvateľov naÅ¡ej planéty.

      â€žV akej vzdialenosti od nás preletí Nibiru?“ opýtal sa pokojne plukovník.

      â€žAko som povedal už predtým,“ odpovedal Azakis, „Nibiru sama osebe pre vás nie je veľmi nebezpečná. Skôr Kodon, ktorý sa letmo dotkne Zeme, čím narobí Å¡arapatu.“ EÅ¡te viac priblížil model a ukázal im simuláciu pohybu satelitu vo chvíli najväčšieho priblíženia k obežnej dráhe Zeme. „Toto bude chvíľa maximálnej gravitačnej príťažlivosti medzi oboma kozmickými telesami. Kodon preletí vo vzdialenosti iba 200 000 kilometrov od vaÅ¡ej planéty.“

      â€žDo hája,“ zvolala Elisa, „tak to je fakt o vlas!“

      â€žPoslednýkrát,“ pokračoval Azakis, „presne pred dvoma cyklami, preletel vo vzdialenosti približne 500 000 kilometrov a vÅ¡etci vieme, čo dokázal.“

      â€žÃno, slávnu potopu.“

      Jack stál s rukami skríženými za chrbtom a mierne sa pohojdával prenášajúc váhu zo Å¡pičiek na päty a naopak. Naraz veľmi vážnym hlasom preruÅ¡il ticho slovami: „Určite nie som odborníkom v tejto téme, ale mám obavy, že žiadna pozemská technológia nedokáže urobiÅ¥ nič, aby zabránila takejto obrovskej katastrofe.“

      â€žMožno by sme mohli použiÅ¥ na odklon rakety s jadrovými hlavicami,“ odvážila sa povedaÅ¥ Elisa.

      â€žTo sa deje iba vo vedecko-fantastických filmoch,“ usmial sa Jack. „A potom, aj za predpokladu, že by sa vektory takéhoto typu dostali až na Kodon, budeme riskovaÅ¥, že satelit rozdrobíme na tisíc kusov a spôsobíme tak dážď meteoritov. No a to by bol skutočne koniec.“

      â€žPrepáčte,“ povedala Elisa obrátiac sa k dvom mimozemÅ¡Å¥anom. „Nepovedali ste predtým, že ako výmenu za náš „veľmi vzácny plast“ by ste nám pomohli vyrieÅ¡iÅ¥ túto absurdnú situáciu? Dúfam, že skutočne máte nejaký dobrý nápad, ako nás podržaÅ¥, ak nie, tak je s nami koniec.“

      Petri, ktorý až doteraz ostal ticho v ústraní, podiÅ¡iel s miernym úsmevom k trojrozmernému scenáru v miestnosti. Po rýchlom pohybe jeho pravej ruky sa zjavilo akési obrovské striebristé plávacie koleso. Priblížil sa k nemu ukazovákom a presunul ho tak, aby sa dostal presne do stredu vzdialenosti medzi Zemou a Kodonom, a potom povedal: Toto by mohlo byÅ¥ rieÅ¡enie.“

      Tell el-Mukayyar – Útek

      V stane – laboratóriu sedeli naÅ¡i dvaja faloÅ¡ní beduíni, ktorí sa pokúsili ukradnúť dvom mimozemÅ¡Å¥anom ich „vzácny náklad“ z ich karga modulu. Mali zapchaté ústa a boli pevne priviazaní k barelu plnému paliva. Sedeli na zemi, chrbtami opretí o Å¥ažký kovový sud na vzájomne protiľahlých stranách, takže pozerali opačnými smermi. Pred stanom bol na stráži jeden z doktorkiných pomocníkov, ktorý z času na čas nazrel dnu, aby skontroloval situáciu.

      Chudší z tých dvoch takmer nevládal dýchaÅ¥ od obrovskej bolesti, pretože mal určite zlomených pár rebier po plukovníkovom kopnutí do boku, no aj tak sa neprestával ani na chvíľku obzeraÅ¥ a hľadaÅ¥ čokoľvek, čo by mu pomohlo oslobodiÅ¥ sa.

      Cez maličkú dierku na stene prenikalo do stanu nesmelé popoludňajÅ¡ie svetlo, ktoré v teplom a praÅ¡nom vzduchu vykresľovalo tenký lúč. Tento lúč vytváral na zemi maličkú bielu elipsu, ktorá sa veľmi pomaly približovala k väzňom. Chudý, takmer hypnotizovaný sledoval túto svetlú Å¡kvrnu, no zrazu ho nečakaný záblesk svetla preniesol do skutočnosti. Pravým okom zachytil, približne meter od seba, ako sa v piesku zalesklo niečo kovové. Pootočil hlavu, aby uvidel lepÅ¡ie, čo sa to vynorilo z piesku, ale nevidel dobre. Skúsil teda natiahnuÅ¥ nohu tým smerom, ale straÅ¡né pichnutie v boku mu pripomenulo stav jeho rebier a tak sa rozhodol nepokúšaÅ¥ osud. Myslel si, že aj tak by sa k tomu predmetu pravdepodobne nedostal, preto sa

Скачать книгу