Pochod Kráľov - Морган Райс Čarodejníkov Prsteň

Скачать книгу

žalárnik sekol zbraňou smerom dole priamo proti Merekovmu zápästiu, bolo mu jasné, že za zlomok okamihu príde ten chudobný chlapec o ruku. A to bez skutočne oprávneného dôvodu. Iba za ničotné krádeže jedla, aby nasýtil svoju hladujúcu rodinu. Nespravodlivosť celej situácie prepaľovala Thorovi srdce a on vedel, že to takto jednoducho nemôže nechať. Takto by sa veci nemali diať.

      Thor pocítil vlnu horúčav, ktorá sa rozhorela niekde vo vnútri jeho tela a prúdila od chodidiel až k dlaniam na rukách. Čas akoby sa skoro zastavil, mužova sekera sa pomaličky pohybovala priestorom, zatiaľ čo Thorove pohyby a reakcie boli výrazne zrýchlené. Potom pocítil na končekoch prstov pravej ruky vznikajúcu energetickú guľu, ktorá sa stále zväčšovala a rástla. Vzápätí ju vrhol do žalárnika.

      S údivom potom sledoval, že z jeho dlane skutočne vyšľahla žltkastá guľa, osvietila celu a udrela strážneho rovno do tváre. Akonáhle trafila jeho hlavu, on upustil sekeru a bol mocne odvrhnutý naprieč celou miestnosťou, kde ťažko narazil chrbtom do kamennej steny, pod ktorou sa vzápätí zrútil. Thor zachránil Mereka len zlomok sekundy predtým, než by ostrie sekery rozdelilo jeho zápästie vo dvoje.

      Merek sa na Thora pozeral neveriackym pohľadom.

      Žalárnik zatriasol hlavou a začal sa drať znova na nohy, aby sa vrhol na Thora. Lenže ten stále cítil, ako jeho telom korzuje oná sila a keď sa ten muž konečne dostal na nohy, Thor sa neuveriteľnou rýchlosťou rozbehol smerom k nemu a s výskokom ho mocne kopol priamo doprostred hrude. V ten rozhodný okamih Thor pocítil svoju silu tak, ako ešte nikdy predtým a všetku ju vložil do toho úderu. Ozvalo sa zaprašťanie a ten obrovský muž bol opäť vrhnutý proti kamennému múru. Znovu do neho tvrdo narazil a zrútil sa do sena pod ním. Tentoraz sa už ani nepohol.

      Merek sa na všetko šokovane pozeral a Thor vedel veľmi dobre, čo teraz musí urobiť. Schmatol sekeru, ponáhľal sa k Merekovi, podržal jeho okovy proti múru a rozťal ho vo dvoje. Miestnosťou sa rozľahlo hlasné cinknutie. Reťaz bola náhle voľná. Merek sebou trhol, potom sa pozrel na stenu, z ktorej visel druhý koniec reťaze a uvedomil si, že je zase voľný.

      Znovu sa pozrel, s pusou široko dokorán, na Thora.

      "Neviem ako by som ti len poďakoval," povedal Merek. "Nemám tušenie, ako si to dokázal, ale čokoľvek to bolo, ktokoľvek si zač - alebo čokoľvek si zač - zachránil si mi život. Budem ti to dlhovať. A to je niečo, čo neberiem na ľahkú váhu."

      "Nič mi nedlhuješ," povedal Thor.

      "To teda nie," povedal Merek, priateľsky potľapkal Thora po pleci. "Odteraz si môj brat. Splatím ti svoj ​​dlh. Nejako. Raz."

      Nato sa Merek otočil a ponáhľal sa otvoriť dvere od cely. Potom sa rozbehol do chodby a za výkrikov ostatných väzňov v nej zmizol.

      Thor sa rozhliadol okolo, pozrel sa na omráčeného žalárnika, otvorené dvere od cely a uvedomil si, že musí tiež okamžite konať. Krik spoluväzňov stále silnel.

      Thor opatrne vykročil von, rozhliadol sa do oboch strán a potom sa rozbehol opačným smerom ako Merek. Koniec koncov, oboch ich chytiť snáď nemôžu.

      KAPITOLA TRETIA

      Thor utekal nocou neprehľadnými uličkami Kráľovho Dvora a neprestával sa diviť všetkému tomu pohybu, ktorý ho obklopoval. Ulice boli plné ľudí. Zástupy obyvateľov sa niekam rozrušene ponáhľali. Mnoho z nich nieslo pochodne, ktoré osvetľovali noc a vrhali do ich tvárí pitoreskné tiene. Zvony na vežiach hradu neprestávali vyzváňať. Vydávali hlboký zadumaný a tiahly zvuk, ktorý sa ozval vždy raz do minúty. Thor vedel, že toto môže znamenať len jedinú vec: smrť. Bol to umieráčik. A v kráľovstve bol iba jediný človek, pre ktorého by dnes v noci mohli tie zvony zvoniť. Kráľ sám.

      Thorovo srdce sa rozochvelo obavami. Pred očami sa mu znova objavila dýka, ktorú predtým zahliadol vo svojom sne. Mohla to byť pravda?

      Musel si byť istý, musel zistiť, čo sa stalo. Natiahol sa do davu a chytil jedného chlapca, ktorý bežal v opačnom smere než ostatní a akurát Thora míňal.

      "Kam bežíš?" Naliehal naňho Thor. "Prečo všetok tento krik?"

      "Čo si to nepočul?" Vykríkol chlapec rozrušene. "Kráľ umiera! Je dobodaný! Pred bránami hradu sa zišli davy a snažia sa zistiť nejaké správy. Ak je to pravda, je to hrôza pre všetkých nás. Dokážeš si to predstaviť? Kráľovstvo bez kráľa?"

      Nato sa chlapec Thorovi vykrútil, otočil sa a zmizol späť do noci.

      Thor stál na mieste ako primrznutý. Jeho srdce divoko bilo. Nedokázal si pripustiť udalosti, ktoré sa okolo neho odohrávali. Jeho sny, jeho predtuchy - všetko to bolo viac ako len samotná fantázia. Videl budúcnosť. Už druhýkrát. To pomyslenie ho desilo. Jeho sily sa zdali byť hlbšie, než ako si to sprvu myslel a s každým nasledujúcim dňom sa cítil silnejší a mocnejší. Ako ďaleko až toto môže zájsť?

      Thor sa snažil vymyslieť, kam by sa teraz mal vydať. Podarilo sa mu síce utiecť z väzenia, ale teraz nemal potuchy, kam sa vrhnúť ďalej. Počas niekoľkých málo chvíľ po ňom určite začnú pátrať stráže a po chvíli už ho pravdepodobne bude hľadať celý Kráľov Dvor. Skutočnosť, že takto násilne utiekol ho nútila cítiť sa viac vinným než predtým. Potom ho ale napadlo, že fakt, že bol MacGil bodnutý v čase, keď bol Thor vo väzení, ho mohol očistiť. Alebo to bude vyzerať tak, že bol len súčasťou väčšieho sprisahania?

      Thor sa rozhodol, že si nemôže dovoliť žiadne riskovanie. Bolo očividné, že nikoho v celom kráľovstve teraz žiadne racionálne vysvetlenia nezaujímajú, a že sú naopak všetci tak akurát lační po krvi. A on bol pravdepodobne najväčším kandidátom na to, stať sa obetným baránkom. Potreboval si nájsť nejaký úkryt, miesto, kde by mohol prečkať búrku, ktorá prichádzala a až sa preženie, pokúsiť sa očistiť svoje meno. Najbezpečnejšie miesto, kam by sa mohol vydať, leží iste ďaleko odtiaľto. Mohol by sa pokúsiť utiecť späť do svojej dediny. Alebo možno aj niekam ďalej, úplne najďalej, kam až by to šlo.

      Ale Thor nechcel zvoliť tú najbezpečnejšiu cestu, to nebolo nič pre neho. Chcel zostať tu, očistiť svoje meno a udržať si svoju pozíciu v Légii. Nebol predsa žiadny zbabelec a nebude utekať. Ba čo viac, zúfalo chcel vidieť MacGila predtým, než zomrie - ak teda bol teraz ešte stále nažive. Potreboval s ním hovoriť. Pocit viny, že nedokázal atentátu zabrániť, ho napĺňal zúfalstvom. Prečo mu bolo vyjavené, že k atentátu dôjde a pritom nemohol urobiť nič, aby tomu zabránil? A prečo vo svojej vízii videl, že bude kráľ otrávený, keď bol nakoniec v skutočnosti ubodaný?

      Ako tam tak stál a premýšľal, zrazu ho to trklo: Reece. Reece bol predsa ten o kom si mohol byť istý, že na neho nezavolá okamžite stráže a možno mu dokonca aj poskytne útočisko. Mal dojem, že mu Reece určite uverí. Vedel dobre, že Reece svojho otca skutočne miluje a ak bolo v niečích silách očistiť Thorovo meno, potom to bol Reece. Musel ho vyhľadať.

      Thor sa dal do behu spleťou kľukatých postranných uličiek, aby sa tak čo najviac vyhol davom. Bežal priamo ku kráľovskému hradu. Vedel dobre, kde je Reeceova komnata - bola vo východnom krídle, blízko pri stene oddeľujúcej vnútorný hrad a mesto. Modlil sa, aby tam Reece teraz bol. Ak áno, možno by sa mu mohlo podariť upútať jeho pozornosť a on by mu potom mohol pomôcť nájsť cestu do hradu. Thor mal pocit, že ak bude otáľať tu v uliciach, tak ho skôr alebo neskôr niekto spozná. A ak by ho ten dav poznal teraz za takých okolností, iste by ho roztrhali na kusy.

      Kľučkoval maličkými uličkami, víril za sebou prach teplej letnej noci a po určitej dobe konečne dorazil k vonkajšiemu opevneniu hradu. Pritisol sa blízko k hradbe a pokračoval ďalej pozdĺž nej, priamo

Скачать книгу