ТОП просматриваемых книг сайта:
Muž Pri Mori. Jack Benton
Читать онлайн.Название Muž Pri Mori
Год выпуска 0
isbn 9788835426219
Автор произведения Jack Benton
Жанр Зарубежные детективы
Издательство Tektime S.r.l.s.
Odstavil auto nabok, vystúpil a vytiahol predmet z buriny. Sieť ostružiniek, ktorá ho obopínala, škriabala starý drevený povrch a zdráhala sa ho pustiť.
Tabuľka s nápisom, hrdzavá a vyblednutá.
Na spodku Slim čítal:
CRAMER COVE
Zákaz plávania po celý rok
Nebezpečné spätné prúdy
Slim podoprel značku hore o živý plot, ale tá stratila rovnováhu a spadla na zem lícom dole. Po chvíli premýšľania ju nechal ležať a vrátil sa k svojmu autu.
Keď odchádzal hore kľukatou pobrežnou cestou, ktorá pretínala dva vysoké živé ploty a sťa had viedla do strmého údolia, premýšľal o tom, čo mu povedal psíčkar. Značka vysvetľovala, prečo videl tak málo ľudí, a hoci neboli informácie o spätných prúdoch zreteľne zobrazené, miestni o nich museli dobre vedieť.
S názvom pre pláž mal však teraz aspoň nejaké vodítko.
3
V pondelok zorganizoval stretnutie s Emmou Douglasovou, aby ju informoval o novinkách.
„Som blízko prelomu,“ uviedol. „Potrebujem ešte pár týždňov.“
Emma, príliš módne oblečená, ale inak jednoduchá žena okolo päťdesiatky, si stiahla okuliare, aby si pretrela oči. Niekoľko málo vrások a vlasy so sotva badateľným šedým podtónom naznačovali, že manžel, ktorý raz za týždeň zmizol na niekoľko hodín, bol tým, čo nazývala utrpením..
„Poznáte jej meno? Stavím sa, že je to tá…”
Slim zdvihol ruku a jeho prísny vojenský pohľad bol stále dosť silný na to, aby prerušil jej slová v polovici vety, hoci ho rýchlo zmiernil letmým úsmevom.
„Je lepšie, keď najskôr zhromaždím všetko, čo môžem,“ povedal. „Nechcel by som vydávať domnienky za pravdu.“
Emma vyzerala frustrovaná, ale po chvíli pauzy prikývla. „Rozumiem,“ povedala, „ale musíte si uvedomiť, aké ťažké je to pre mňa.“
„Verte mi, ja viem,“ povedal Slim. „Moja žena utiekla s mäsiarom.“
A ťahal si prsty s nesprávnym mužom so žiletkou, výsledkom čoho bolo prepustenie z armády a trojročný podmienečný trest odňatia slobody. Našťastie pre jeho slobodu aj imidž obete, polovica fľaše whisky zredukovala jeho cieľ s mužom zviazaným v tme.
„Rozumiem,“ dodal. „Potrebujem, aby ste pre mňa niečo urobili.”
„Čo?”
Podal jej malý plastový predmet. „Nosí vetrovku, keď... keď ho vidím. Zabaľte toto do malého kúska látky a zasuňte do vnútorného vrecka. Poznám také bundy. Vo vnútornej výstelke majú viac vreciek. Nikdy si to nevšimne.“
Zdvihla predmet a otočila ho. „Je to USB kľúč.“
„Má dizajn, aby to tak vyzeralp. Pre prípad, že sa nájde. Je to diaľková automatizovaná ploštica. Vojenská vecička.“
„Ale čo keď skontroluje, čo je na ňom?“
„To neurobí.“
A ak by to predsa len urobil, videl by priečinok s predinštalovanou pornografiou, aby ho rýchlo hodil do najbližšieho koša, ak by Ted mal v sebe aspoň štipku slušnosti, pričom by maličký mikrofón skrytý za puzdrom USB zostal nezistený.
„Verte mi,“ povedal Slim v nádeji, že to znie autoritatívne. „Som profesionál.“
Emma nevyzerala presvedčene, ale placho sa na neho usmiala a prikývla.
„Urobím to dnes večer,“ povedala.
4
Nasledujúci piatok dorazil Slim do Cramer Cove pár hodín predtým, ako očakával, že sa objaví Ted, pretože chcel nájsť dobré miesto na nastavenie svojho záznamového zariadenia. Zvyčajne sledoval Teda z trávnatej oblasti neďaleko pobrežnej cesty, ale tentoraz vystúpil o niečo vyššie a vybral si trávnatú rímsu, z ktorej mal stale dobrý výhľad na pláž, ale ktorá bola tiež skrytá pred zrakmi kohokoľvek, kto by sa mohol tadiaľto túlať. Tam s nepremokavou fóliou pre prípad dažďa nastavil svoje záznamové zariadenie a posadil sa, aby počkal.
Ted dorazil niečo po druhej. Celý deň pršalo a celý deň sa Slim mračil, pretože sa počasie zhoršovalo a hrozilo, že jeho záznam bude narušený, lebo na jeho nepremokavej plachte silnel dážď. Ted v pršiplášti prešiel k okraju vody a zaujal svoju obvyklú pozíciu. Dnešný príliv bol teraz v polovici pláže. Ted bol sám; posledný psíčkar išiel domov pol hodiny pred jeho príchodom.
Ted si čupol a vybral knihu. Oprel si ju o koleno, potom sa predklonil, takže ho kapucňa chránila pred dažďom. Potom začal čítať a cez Slimove slúchadlá praskal tlmený hlas.
Prvých pár sekúnd Slim dolaďoval frekvenciu, pretože určite zachytil aj niečo iné ako Tedov hlas. Tieto slová boli bláznivé, ale Tedove gestá zodpovedali stúpaniu a klesaniu intonácie, takže sa Slim posadil späť do trávy a počúval. Ted niekoľko minút hučal, na chvíľu sa odmlčal a potom začal odznova. Slim zistil, že jeho pozornosť sa stráca, keď sa snažil porozumieť týmto slovám. V čase, keď Ted prosil v angličtine: „Prosím, povedz mi, že mi odpustíš,“ Slim niekoľko minút študoval jemne sa valiace vlny a premýšľal o niečom inom.
Slim sa z ľahu posadil, keď Ted strčil knihu späť do vrecka kabáta. Po poslednom pohľade na more sa Ted otočil a kráčal späť k svojmu autu so sklonenou hlavou. Slim začal napchávať výstroj do tašky. Prsty mu tŕpli, myseľ mu bežala na plné obrátky. Z niečoho mal nedobrý pocit, akoby zasahoval do činu, ktorý bol súkromný a nikdy by nemal byť zdieľaný. Keď zdvihol zrak a videl, ako Tedovo auto odchádza z parkoviska, vedel, že by ho mal nasledovať, že dnes by mohla byť tá noc, keď Ted vyrazí do náručia nejakej doteraz nevidenej milenky, ale bol paralyzovaný a uväznený hrozbou toho, čo by mohli Tedove slová prezrádzať.
5
Ešte stále sa nerozhodol, čo robiť so záhadným záznamom. Tú noc sa Slimovi snívalo o nárazových vlnách a šedo-modrých ramenách, ktoré sa načahovali z mrazivých hlbín, aby ho stiahli dolu.
Slim si bol vedomý toho, že jeho prepustenie sa blíži, a preto zachránil z armády, čo sa dalo, a za tých pätnásť rokov odvtedy, a najmä za posledných päť, dobre využil svoje kontakty, keď po sérii slabo platených pracovných miest v kamiónovej doprave začal pôsobiť ako súkromný vyšetrovateľ. Neskôr, na druhý deň ráno s miskou kukuričných lupienkov v ruke - postrašenou trochou whisky - zavolal starému priateľovi, ktorý sa špecializoval na cudzie jazyky a preklady.
Kým čakal na odpoveď, vliezol späť do postele a vytiahol si starý notebook